Rozprava v rámci výskumu Informovanie v jazykoch národnostných menšín – desaťročie neskôr
V organizácii Strediska pre rozvoj civilnej spoločnosti a s podporou Nadácie pre otvorenú spoločnosť, v utorok 28.03.2017 v belehradskom Dome ľudských práv prebiehala rozprava v rámci výskumu Informovanie v jazykoch národnostných menšín – desaťročie neskôr. S rečníkmi Vladimírom Ilićom, Kalmanom Kuntićom a Miroslavom Keveždim, mali možnosť diskutovať predstavitelia národnostných rád a menšinových médií.
Stredisko pre rozvoj civilnej spoločnosti v druhej polovici uplynulého roka realizovalo výskum menšinových a viacjazyčných médií s cieľom vykonať analýzu ich kapacít. Výskumom je zachytená analýza chronologického rozvoja médií 16 menšinových spoločenstiev. Vidno z neho, že pokrok v menšinovom informovaní v poslednom desaťročí je prítomný, ale tak isto aj kľúčový problém – financovanie.
Výsledky výskumu boli základom pre vypracovaných 35 odporučení v tejto oblasti a tie budú doručené aj štátnym orgánom, ktoré kreujú novú Mediálnu stratégiu Republiky Srbsko. Pri zápasení s problémami, ktoré desaťročiami sťažujú sféru verejného informovania, zvlášť menšinového, realizátori výskumu sa uzhodli, že je nevyhnutné vykonať niekoľko praktických politických opatrení, za čo je potrebná zmena mediálnych zákonov. Keď ide o informovanie na lokálnej a regionálnej úrovni, rečníci sa zhodli na dôležitosti problémov, lebo privatizácia nepriniesla ovocie a niektoré prostredia zostali bez obsahov v menšinových rečiach, dokonca aj celkom bez médií.
Menšinové on-line média sú u nás ešte stále relativne novinkou. Pritom však majú veľkú prednosť.
Združenia občanov už takúto možnosť využívajú a v niektorých lokálnych samosprávach také média už aj založili. Kvalita ich fungovania, kádrová štruktúra a obsahy sú stále otázne. Predsa je dôležité, že sa aj takéto niečo deje.
So zámerom dopracovať sa k vieryhodným a konkrétnym finálnym odporučeniam pre informovanie v jazykoch menšín v nadchádzajúcej Mediálnej stratégii, nevyhnutné je do tohto procesu zapojiť aj národnostné rady národnostných menšín prostredníctvom organizovania rozpráv na základe tohto výskumu. Konečným cieľom projektu Informovanie v jazykoch národnostných menšín – odporučenia pre nové politiky, desaťročie neskôr je predovšetkým prínos k zveľadeniu informovania v menšinových rečiach. Predstaviteľka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny bola predsedníčka výboru pre informovanie Anna Jašková.