Pätnásta schôdza Výboru pre informovanie, ktorá sa uskutočnila vo štvrtok 24. októbra v priestoroch Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Novom Sade, sa niesla v znamení Návrhu zákona o elektronických médiách a Návrhu zákona o verejnom servise.
Uvedené návrhy zákonou vyplívajú z Návrhu zákona o o verejnom informovaní a médiach, ktorý zatiaľ nezažil svoju konečnú podobu. Svoje pripomienky k návrhom Výbor pre informovanie vyjadril v nasledovnom dopise, ktoré zaslal o deň neskoršie na Ministerstvo kultúry a informovania:
„Je zrejmé, že sa Návrhom zákona o elektronických médiách predpovedá dokončenie praxi privatizácie lokálnych elektronických médií, ktorá je stanovená Návrhom zákona o verejnom informovaní a médiách. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny nesúhlasí s touto praxou. Pripomíname na spoločné stanovisko NRSNM, Asociácie slovenských novinárov a Asociácie slovenských lokálnych médií, že je ponuknutý model privatizácie lokálnych elektronických médií, ktoré čiastočne alebo úplne informujú v slovenskom jazyku neprijateľný. Sme presvedčený, že by to ohrozilo informovanie na lokálnej úrovni, tak v slovenskom ako aj v jazykoch iných národnostných menšín. To je v rozpore s dosiahnutou úrovňou ľudských a menšinových práv, ako aj s povinnosťou lokálnych samospráv informovať občanov v ich materinskom jazyku v súlade s rozhodnutím lokálnych samospráv o používaní úradného jazyka a písma. Odvolávame sa tiež aj na rozhodnutie vlády AP Vojvodiny, ktoré akceptovala aj vláda Republiky Srbsko aby médiá, ktoré vysielajú v srbskom a v menšinových jazykoch boli z privatizácie elektronických médií vo Vojvodine vynechané. Tradícia informovania v slovenskom jazyku prostredníctvom rozhlasových staníc vo Vojvodine má viac než 45 rokov (prípad v Báčskom Petrovci), čo je ďalší dôvod, prečo by menšinové média mali zachovať funkciu verejného servisu na lokálnej úrovni.
Otázne je, ako „ustanovenia tohto zákona považovať v prospech podpory hodnot demokratickej spoločnosti v súlade so zásadami ústavy Republiky Srbsko a súčasných medzinárodných štandardov v oblasti ľudských práv a práv menšín“, ako píše v článku 3 odsek 1 tohto návrhu zákona, keď ústava Republiky Srbsko v článku 20 uvádza, že „dosiahnutá úroveň ľudských práv a práv menšín nemožno znižovať”. Pochybujeme, že by sa tento článok ústavy Republiky Srbsko rešpektoval, ak by bolo schválenie súčasné znenie Návrhu zákona o elektronických médiách.
V článku 122 odsek 1 sa poskytovateľom mediálnych služieb, ktorých založila lokálna samospráva diktuje „povinná privatizácia“, čo znamená model bezpodmienečnej privatizácie, bez ohľadu na štruktúru a špecifickosti určitých lokálnych prostredí.
Navrhujeme, aby sa na verejnú rozpravu dal nový Návrh zákona o verejnom informovaní a médiách, ktorý predchádza Návrhu zákona o elektronických médiách, podľa ktorého by z privatizácie boli vynechané všetky elektronické médiá na území AP Vojvodiny, ktoré vysielajú v srbskom a v jazykoch národnostných menšín.
Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny sa bude aj naďalej v súlade s ústavou Republiky Srbsko a medzinárodnými štandardami v oblasti ľudských práv a práv menšín zasadzovať za ochranu získaných práv vo všetkých oblastiach, a tak aj v oblasti informovania. Mienime, že treba odmietnúť model bezpodmienečnej privatizácie a najsť iné riešenie v prípade špecifických prostrediach a viacjazyčných rádio-televízií v AP Vojvodina.“
S uvedenými návrhmi zákona určitým spôsobom súvisia aj veľké finančné problémy, v ktorých sa ocitla aj RTV Vojvodina, vrátane slovenských redakcií TV Vojvodina a Rádia Nový Sad. Z toho dôvodu nestrovené, alebo skôr usporené prostriedky, ktoré boli pôvodne plánované na organizovanie Press strediska a Stretnutia novinárov počas Slovenských národných slávností, VPI presmeruje na úhrady viacerým spolupracovníkom slovenských redakcií RNS a RTV, ako aj prispievateľom týždenníka Hlas ľudu a časopisu Vzlet.
Keďže Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí aj v tomto roku zverejnil výzvu na predkladanie žiadostí o dotácie na rok 2014, aj Výbor pre informovanie sa plánuje uchádzať o tieto niekoľkými projektmi. Projekt digitalizácie rozhlasového archívu bol schválený v tomto roku, avšak schválené prostriedky nepostačia na kompletnú digitalizáciu tohto aspektu kultúrneho dedičstva Slovákov. Z toho dôvodu sa výbor bude aj v tomto roku uchádzať o dotáciu na dokončenie digitalizácie. Členovia výboru sa uzhodli, že sa takmer neorganizujú školenia pre mladých novinárov, buď novinárov elektronických médií alebo printových. V minulosti sa organizovali žur-školy a v posledných rokoch sa prestalo s tou praxou. Okrem jazykových prednášok s lektorom slovenského jazyka Dr. Jurajom Glovňom sa takmer žiadne školenia nezrealizovali. Aby sa v odbornom zdokonaľovaní pohlo vpred, treba aj na tieto účely plánovať projekt, ktorým sa výbor bude uchádzať o dotáciu ÚSŽZ – skonštatovali jeho členovia na pätnástej schôdzi.