Prednáška Dr. Mileny Dragićevićovej – Šešićovej na tému Manažment (menšinových) festivalov sa uskutočnila v utorok 21. decembra 2010 v miestnostiach ÚKVS.
S cieľom podporiť a motivovať aktérov v kultúre aby zveľaďovali existujúce festivalové formy, ako aj prispieť k definovaniu kritérií na vymenovanie podujatí, ktoré majú osobitný význam pre zachovávanie, zveľaďovanie a rozvoj príznačností a národnej identity slovenskej národnostnej menšiny, v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v utorok 21. decembra 2010 odznela prednáška na tému Manažment (menšinových) festivalov.
Myšlienka usporiadať takýto druh edukácie vyšla z prvého zasadnutia novozaloženej Komisie pre zveľaďovanie festivalov a kultúrnych podujatí Výboru pre kultúru NRSNM, kde riaditeľka ÚKVS a zároveň členka tejto Komisie Milina Sklabinská, navrhla prednášku usporiadať v spolupráci so špičkovou odborníčkou v oblasti kultúrneho manažmentu, so šéfkou Katedry UNESCO pre manažment v kultúre a kultúrnu politiku Univerzity umenia v Belehrade. Nie div, že práve táto osobnosť, ktorá v Srbsku organizuje niektoré z najväčších festivalov a ktorá našu celkovú kultúrnu politiku zatupuje na rôznych fórach v zahraničí, v rámci prednášky o manažmente festivalov vyzdvihla tri dôležité segmenty: zachovávanie, zveľaďovanie a rozvoj príznačností a národnej identity. Tieto segmenty, ktorými sa treba riadiť pri vymenovaní festivalov a kultúrnych podujatí s mimoriadnym významom pre našu menšinu, a ktoré v konečnom dôsledku vychádzajú aj priamo z nového Zákona o národnostných radách národnostných menšín, sú v budúcom období jednou z významných zodpovedností aj našej Národnostnej rady a Ústavu pre kultúru.
Podľa prednášateľky, v prípade menšinových festivalov sa uvedené segmenty nerešpektujú naplno: Keď hovoríme o menšinových podujatiach, dôraz sa zvyčajne dáva na zachovávanie a častokrát sa zabúda na dva ďalšie významné segmenty, a to sú zveľaďovanie a rozvoj. Takúto prax je potrebné meniť, lebo menšinová kultúra sa musí rozvíjať tým istým tempom akým sa rozvíja aj v matičnom štáte, ale tiež musí byť aj v súlade s rozvojom kultúry v domovskom štáte, povedala M. Dragićevićová Šešićová.
V pokračovaní sa rozoberala problematika tradičných festivalových foriem a definovali sa spôsoby akými možno zachovať existujúce podujatia a zároveň urobiť krok dopredu v ich organizácii a zaradiť ich tak do aktuálneho kontextu kultúry a jej súčasného prejavu. Základom každého dobrého festivalu, a v prvom rade menšinového, je aby festival bol udalosťou. V prípade že nebude predstavený ako udalosť, médiá nebudú mať záujem ho odsledovať. A ak média niečo neodsledujú, je to ako keby sa nič ani nedialo. Preto festival musí mať umelecký, edukatívny, kulturno-politický a marketingový dopad. Ak festival organizujeme len preto aby on existoval, najpravdepodobnejšie nedosiahneme žiaden cieľ, žiadny výsledok – upozornila M. Dragićevićová Šešićová.
Takéto teoretické rady s dobrými praktickými príkladmi umožnili definovať charakteristiky, ktoré by kvalitné a reprezentatívne kultúrne podujatia mali obsahovať aby tak prispeli k ochrane, zveľadeniu a rozvoju kultúry slovenskej menšiny v Srbsku. Že naša menšina, a zvášť jej mladšia generácia, o to má záujem, svädčí aj do posledného miesta vyplnená sieň Ústavu pre kultúru, ale aj dialóg, ktorý sa medzi poslucháčmi spontáne vytvoril. Otázka je však koľko sú na rady skúsených a na modernizáciu našich festivalov pripravení aj ich terajší predstavitelia, keďže o zdokonaľovanie tohto druhu iba niekoľkí prejavili záujem.
Katarína Mosnáková
predsedníčka Komisie pre zveľadenie festivalov a kultúrnych podujatí
Výboru pre kultúru NRSNM
