Štvrtý deň Divadelného vavrína
Štvrtý deň Divadelného vavrína znamenal aj polovičku tohtoročnej slovenskej prehliadky ochotníckej divadelnej tvorby.
A práve ten nastolil niekoľko otázok: Či je Naša naša, alebo je Naša vaša, alebo je Naša Hurbanova a iba tak trochu naša, alebo je Naša vskutku naša? Na tieto otázky sa pokúsili odpovedať divadelníci SKC Pavla Jozefa Šafaríka z Nového Sadu. Teda malá hŕstka divadelných zanietencov, ktorá pracuje pri tomto spolku na 46. prehliadku slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby priniesla inscenáciu Naša Vladimíra Hurbana Vladimírova v réžii Rastislava Zorňana, ktorý mal na starosti aj výber hudby.
Predstavenie zažilo vďaka tomu, že v hľadaní adekvátnej predlohy, čo je podľa Zorňana polovica práce, a vzhľadom na počet a možnosti súboru, režisér siahol po tomto texte, ktorý sa málo zjavoval na scéne. Malá zmena v predlohe, namiesto troch mladíkov v podnájme sú dvaja a jedno dievča, priniesla aj novú dimenziu, lebo všetci traja sú zamilovaní do jedného dievčaťa, ktoré je ich práčkou.
Porota obecenstva, ktorá pracovala v zložení Mária Chlebianová, Ranka Lepšanovićová a Valentina Verešová sa rozhodla cenu za najlepší výkon udeliť rodine Zorňanovej, Anne za stvárnenie postavy Nataše a jej otcovi Rastislavovi za stvárnenie roly Praseckého.
Z rozhovorov o predstavení možno uzavrieť, aby tento súbor aj ďalej vynakladal úsilie a zotrval v práci a aby viac trvali na hľadaní pomoci vo všetkom čo potrebujú pri príprave predstavenia.
Hurbanovo dielo na scéne štvrtého dňa Divadelného vavrína nás podnietilo, aby sa Staropazovčania predstavili aj výstavu Združenia žien, lebo práve slečna Ľudmila Hurbanová, inak sestra autora textu, bola okrem iného aj prvou predsedníčkou spolku žien, ktorý bol založený v roku 1921.
Terajšie Združenie žien prezentovalo práce z konôp a krásu z konopných nití, výstavu, ktorá bola nainštalovaná i pred mesiacom a bude otvorená do konca Divadelného vavrína. Z konopných nití sa vyrábali rozličné druhy tkanín, výroba plátna bola dlhá a ťažká a konečný produkt zručných rúk našich starých mám je i na tejto výstave v miestnostiach spolku.
Anna Simonovićová
Fotografie: Vladimir Lepšanović
