Piaty deň Divadelného vavrína
Staropazovčania na tohtoročnom Divadelnom vavríne 12. novembra 2015 začali druhú časť prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby v Srbsku.
Aj napriek tomu, že sa choreodráma Ad infinitum SD VHV a SKUS Janka Čmelíka dlho pripravovala, takmer celý rok a kvôli početným problémom, predsa sa dožila predpremiéry a to práve na Divadelnom vavríne. Je to posledná časť z trilógie umeleckej dvojice režiséra Miroslava Kožíka a autora hudby Miroslava Baka.
Boj s múdrosťou trvá odjakživa a človek je ten, ktorý balansuje medzi láskou a nenávisťou, medzi dobrým a zlým. Práve nad príbehmi o zákonitostiach človečenstva, ktoré sa opakujú a vytvárajú životný cyklus, zamýšľajú sa Miroslav Kožík pohybom a Miroslav Bako hudbou. Preto je aj heslom tejto časti trilógie: stvorenie, hra, smrť a nekonečnosť.
Dvanásťčlennému súboru sa podarilo presvedčiť diváka, že pohyb vyplýva z hudby a hudba z pohybu. Divákov v plnej divadelnej sále povzbudili aj výborné svetelné efekty, ktoré prispeli k vyjadreniu emócií na tvárach mladých hercov, ktorí sa virtuózne pohybovali v jednoduchej ale symbolickej a funkčnej scénografii, o ktorú sa tiež postarala autorská dvojica.
Aj kostýmy, o ktoré sa postarala Ivana Baková a masky, ktoré mala na starosti Daniela Kožíková, boli zosúladené. Preto nie div, že sme po predstavení počuli takúto konštatáciu – vstal som a tlieskal, vyšiel som von, pozeral som do neba a chcel som byť sám. Choreodráma má síce tri konce nad čím sa autori ešte môžu zamyslieť.
Nie náhodou, že sa Staropazovčania predstavili neverbálnym divadlom. Veď práve ono má v Starej Pazove dvadsaťpäťročnú tradíciu. Spomenuli si v rozhovoroch Zdenko Kožík, vedúci rozhovorov, ktorý hral v prvom predstavení SOS a novinár Martin Prebudila, ktorý si všimol i to, že teraz v predstavení hrajú synovia vtedajších aktérov.
Medzi nimi aj Michal Topoľský, ktorého porota obecenstva v zložení Zlatko Fábry, Anamária Simonovićová a Miroslav Knisa, zvolila za herca večera za stvárnenie postavy Adama. Herečkou večera sa stala Stefana Budimirovićová v predstavení ako Hava.
Anna Simonovićová
Fotografie: Vladimír Lepšanović
