Dňa 9. februára 2022 bolestne sa nás dotkla správa o úmrtí Janka Kolárika, učiteľa z Padiny a člena Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, ktorý nás opustil vo veku 57 rokov.
Básnik Milan Rúfus sa tiež zamýšal nad chvíľami poznačenými blízkosťou smrti. Napísal, že sa smrti nebojí a že „smrť nie je zlá, smrť je len kus života ťažkého, čo strašné je, čo zlé je – to umieranie je…“ Smrť i u Janka Kolárika preťala vlákno života, vrezala do sŕdc jeho najbližších boľavú ranu, aby na ňom zostala trvalá jazva ako dôsledok straty blízkeho človeka.
Dnes za spoločensko-kultúrnym dejateľom a učiteľom Jankom Kolárikom smúti nielen celá Padina a dalo by sa povedať, že aj slovenská národnostná menšina. Známym bol tak vo vedení našej strešnej národnostnej inštitúcie, ako i vo všetkých našich slovenských vojvodinských prostrediach. Odišiel do večnosti veľmi blízky priateľ Slovákov, odišiel človek veľkého srdca.
Keď povieme meno Janko Kolárik, tak sa nám súčasne objaví veľký počet inštitúcií od tých miestnych až po celomenšinové, s ktorými úzko, dlhodobo a nanajvýš aktívne spolupracoval. Bol členom Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, predsedom Výboru pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, podpredsedom Matice slovenskej v Srbsku pre Banát, predsedom Miestneho odboru Matice slovenskej v Padine, členom Rady Miestneho spoločenstva Padina, aktívny pri tamojšej evanjelickej cirkvi a zároveň aktívny vo svojom prostredí pri organizovaní a realizovaní všetkých spoločensko-zábavných či iných podujatí. Avšak rovnako som si istá, že si osobu Janka Kolárika v domácom prostredí všetci budú spomínať ako na obľúbeného, pracovitého a statočného pána učiteľa triednej výučby, ktorý počas celej svojej pracovnej doby, dlhej tri desaťročia, základy výchovy a vzdelávania či otváranie duchovných obzorov, vsadil mnohým generáciám svojich padinských žiakov.
Janko Kolárik bol i pre nás svojráznym učiteľom. Od neho sme sa učili ako navzájom pestovať pozitívne ľudské hodnoty, či kultivovať dobrosrdečnosť a spolupatričnosť. V našej pamäti si Janka budeme pamätať ako prajného a veľmi priateľského človeka s otvoreným srdcom pre všetkých ľudí. Janko, ďakujeme za Tvoj obrovský a neoceniteľný celoživotný prínos – ďakujem Ti v mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny!
Česť jeho pamiatke,
nech mu je ľahká padinská zem…
