Pracovná schôdza veľvyslanca Slovenskej Republiky s predstaviteľmi slovenskej národnostnej menšiny

Veľvyslanec Slovenskej Republiky v Srbsku Ján Varšo a tajomník na veľvyslanectve Pavol Krutošík v utorok 22. novembra 2011 navštívili Nový Sad. Okrem s predsedom vlády AP Vojvodiny Bojanom Pajtićom a predsedom Zhromaždenia Vojvodiny Sándorom Egeresim, predstavitelia Slovenskej Republiky neskoršie mali pracovnú schôdzu aj s predstaviteľmi slovenskej národnostnej menšiny v Novom Sade. Veľvyslanca Jána Varšu v priestoroch Národnostnej rady po prvýkrát privítala predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová, šéf katedry pre Slovenský jazyk na Filozofickej fakulte v Novom Sade Michal Harpáň, biskup Slovenskej evanjelickej cirkvi Samuel Vrbovský, organizátor pri Slovenskom kultúrnom centre P. J. Šafárik Ján Slávik, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská, riaditeľ novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas Ľudu Samuel Žiak, šéfredaktor Slovenskej redakcie RTV Ján Čeman, predsedníčka Výboru pre vzdelávanie NRSNM Svetlana Zolňanová, predsedníčka Výboru pre informovanie Milina Florianová a predsedníčka Výboru pre kultúru Annamária Boldocká-Grbićová.

Predsedníčka NRSNM veľvyslanca v krátkosti zoznámila s činnosťou a kompetenciami Národnostnej rady, a predstavila mu inštitúcie, ustanovizne a spolky, ktorých predstavitelia boli prítomní na schôdze. Po krátkom úvodnom slove veľvyslanec Varšo sa reálne zmienil, že „sľubovať niečo a hovoriť o svetlej budúcnosti ďalšej spolupráce v tejto situácií by bolo samovraždou. Ja nie som politik ale iba diplomat, takže budem hovoriť iba o tom ako ja osobne, svojou prítomnosťou a účasťou môžem dať úctu a hold aktivitám, ktoré vykonávate, lebo spolupráca so slovenskou komunitou a jej inštitúciami je len časť práce, ktorú tu vykonávam“. V pokračovaní schôdze nasledovala debata s predstaviteľmi našich inštitúcií, a hovorilo sa na rôzne témy ako sú využívanie možností študentov ísť na odborné semináre na Slovensko, zájazd študentov slovakistiky z Nového Sadu do veľvyslanectva v Belehrade a vzdelanie redaktorov v prostrediach kde sa hovorí súčasnou Slovenčinou. Tiež bol spomenutý aj problém zastaranej bileterálnej zmluvy medzi Srbskom a Slovenskom, od ktorej závisí vzdelávací program a kultúra slovenskej menšiny v Srbsku, a hovorilo sa aj o tom čo sa stálo po privatizácií petrovskej tlačiarni Kultúra, ktorú v roku 2005 privatizovala martinská Neografia. Veľvyslanec vyjadril podporu pre aktivity a porozumenie pre problémy vojvodinských Slovákov.