V Selenči sa dňa 27. októbra 2019 uskutočnil 39. ročník Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč, ktorý v priamom prenose prostredníctvom RTV mohli sledovať aj diváci pri televíznych obrazovkách. Organizácia festivalu prebiehala podľa zaužívaného modelu z predchádzajúcich piatich ročníkov, keď bola podpísaná zmluva o spoluorganizácii tohto významného celomenšinového podujatia. Takže i tohtoročný festival realizačne mali pod kontrolou Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Mieste spoločenstvo Selenča a Obec Báč. Okrem nich finančnými patrónmi boli Ministerstvo kultúry a informovania Republiky Srbsko a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Spred Organizačno-správnej rady festivalu v čele s predsedníčkou tohto telesa a zároveň predsedníčkou Výboru pre kultúru NRSNM Annou Čapeľovou, pričinili sa i ďalší členovia – Katarína Vrabčeniaková, Pavel Surový (predstavitelia NRSNM), Dr. Juraj Súdi (predstaviteľObce Báč), Ferko Gašparovský (predstaviteľ Miestneho spoločenstva Selenča) a Anna Chrťanová Leskovac (predstaviteľka ÚKVS).

            Prítomným v sieni selenčského Domu kultúry sa na samom začiatku slávnostne prihovorili: predsedníčka Rady Miestneho spoločenstva Selenča Katarína Vrabčeniaková, predseda Zhromaždenia Obce Báč Dr. Zoran Novaković a česť otvoriť 39. Zlatý kľúč mal podpredseda NRSNM a pokrajinský poslanec Pavel Surový.

            39. ročník festivalu Zlatý kľúč priniesol 12 nových skladieb v žánri slovenskej populárnej hudby. O aranžmány pesničiek a o dizajn zvuku sa i toho roka postarali hudobníci Ondrej Pavčok a Samuel Kováč. Ich práca na príprave pesničiek do konenej podoby bola najzložitejšia a pred samotnou realizáciou v štúdiu prebiehala niekoľko mesiacov. Hodnotenie skladieb a interpretácií pesničiek mala na starosti odborná porota v zložení: frontman skupiny Apsolutno romantično, skladateľ a producent Pеtar Alvirović, hudobný pedagóg, dirigent a skladateľ Dr. Juraj Súdi a kontrabasista a džezman Ervin Malina. Keď ide o texty skladieb, hodnotila ich Zdenka Valentová Belićová, prekladateľka a spisovateľla. Svojimi hlasmi prispeli i diváci v hľadisku ako porota obecenstva a televíznym divákom tiež bolo umožnené zapojiť sa do hlasovania prostredníctvom sms-iek. Keď ide o festivalový orchester, tiež bol pod vedením Samuela Kováča a Ondreja Pavčoka a okrem nich ho tvorili i Jaroslav Leporis a Nikola Macura. Počas nahrávania skladieb v štúdiu spolupracovali i Zoran Stajić, Ivan Galamboš a Zare Govorčin. Umeleckou riaditeľkou a koordinátorkou festivalu bola Dr. Slovenka Benková Martinková, konferenciu mala na starosti Annamária Boldocká Grbićová a festival moderoval Ivica Grujić Litavský.

            Uvedený ročník do života priviedol dvanásť žánrovo pestrých skladieb, ktoré uvedieme podľa poradia prednesov na samotnom festivale.

            Juraj Súdi mladší bol autorom skladby Na krídlach noci. Zhudobnil ju na text Anny Strehárskej a zároveň ju aj zaspieval spolu s Leonórou Súdiovou a hudobne dotvoril hrou na husliach. Pieseň tanečne ilustrovali umelci Tamara Bogićevićová a Marko Nikolić. Umelecký tím tejto piesne získal špeciálnu cenu odbornej poroty za celkový umelecký dojem.

            Janko Hrubík sa predstavil ako autor skladby a textu piesne Kam tvoja láska zmizla. Zaspievala ju Anna Torđanská.

            Skladbu Páperistá pieseň textára Michala Ďugu zhudobnil skladateľ Samuel Medveď a predniesol ju Ladislav Kekez.

            Samuel Kováč sa i na tohtoročnom festivale zúčastnil ako autor skladby a textu piesne Počúvaj seba. Interpretoval ju Boris Gabríni. Táto pieseň získala Cenu za najlepší text na festivale.

            Iveta Kováčová sa piesňou Kvôli životu textára Samuela Kováča predstavila nielen ako interpretka, ale i ako úspešná skladateľka. Získala prvú cenu odbornej poroty za najlepšiu skladbu na festivale a zároveň i Cenu NRSNM – sošku akademickej umelkyne Miry Brtkovej.

            Ondrej Pavčok bol ďalším súťažiacim na festivale, ktorý sa v jednej piesni predstavil dvojako. Ako skladateľ a textár piesne Pre teba túto pieseň hrám, ktorú zaspieval Jaroslav Kriška.

            Skladba Protiklad spojila dvoch skladateľov – Samuela Kováča a Martina Jána Javorníka, ktorí zhudobnili text Samuela Kováča a interpretovalo ju dueto Andrea Koruniaková a Martin Ján Javorník. Pieseň získala Cenu za najväčší počet sms hlasov.

            Autorka skladby Večné možno Milina Sklabinská zhudobnila text Mareka Zákopčana a na festivale ju predniesol Zlatko Klinovský.

            Za festivalovou skladbou Bludár stál ďalší úspešný tím: skladateľka Marína Kaňová, autor textu Martin Slivka a interpretka Andrea Lačoková. Maríne Kaňovej odborná porota za skladbu piesne udelila tretiu cenu.

            Jedinou súťažiacou na Zlatom kľúči, ktorá bola kompletnou autorkou – skladateľkou, textárkou a interpretkou bola Slovenka Benková Martinková. Predniesla skladbu Nálada a získala Cenu za najúspešnejšiu interpretáciu na 39. Zlatom kľúči.

            Pod skladbu Prosba sa podpísala autorka textu Katarína Melegová-Melichová, autorom skladby bol Ondrej Maglovský a pieseň interpretovala Anna Zorňanová. Ondrej Maglovský za túto skladbu získal druhú cenu odbornej poroty.

            Autor skladby a textu piesne Sme slovenské dievčatá bol Ján Dobrík. Jeho pieseň predviedli mladé interpretky Magdaléna Kaňová a Jana Trusinová. Táto skladba si získala najväčšiu priazeň prítomných v sieni selenčského Domu kultúry čím získala Cenu poroty obecenstva.

            V rámci záverečného ceremoniálu udeľovania cien Cenu za text odmenenému autorovi odovzdala Zdenka Valentová Belićová a ďalším odmeneným – najúspešnejšej interpretke a najlepším tvorcom skladieb ceny slávnostne odovzdal Pavel Surový.

            Revuálna časť Zlatého kľúča odznela v duchu festivalových spomienok – retrospektívou skladieb z predchádzajúcich ročníkov a za sprievodu inštrumentálnej skupiny Klo klo, ktorú viedol Ervin Malina. V rámci tejto časti na svojrázny spôsob bola venovaná spomienka zaslúžilému umelcovi, pedagógovi, skladateľovi a zberateľovi – selenčskému rodákovi Mr. Jánovi Nosálovi. V rámci nej vystúpili speváci Boris Babík, Mária Turanská, Sabína Trbarová a Una Amidžićová.NRSNM festival finančne podporila prostriedkami v hodnote 180.000,00 dinárov.

V rámci aktivít Asociácie slovenských spolkov žien plánovaných na rok 2019 bola realizácia edukačného výletu a nadviazanie spolupráce so spolkami žien z Chorvatska: z Iloku a Radošu. Program pripravili Viera Miškovicová, predsedníčka ASSŽ a Anna Fábryová, predsedníčka ženskej sekcie pri Matici slovenskej v Iloku.

Výlet bol realizovaný dňa 14. septembra 2019 a zúčastnili sa ho spolky z 15-ich spolkov žien: Aradáč, Báčsky Petrovec, Báčska Palanka, Biele Blato, Hložany, Jánošík, Kovačica, Kulpín, Kysáč, Laliť, Vojlovica, Silbaš, Pivnica, Selenča, Padina – spolu 48 členiek.

Spolkárky z Vojvodiny sa stretli priamo pod strechou matičného domu v Iloku, kde ich privítala pani A. Fábryová, koordinátorka tohto stretnutia v Iloku, odkiaľ výprava smerovala na Radoš. V tejto malej dedinke je obyvateľov stále menej. Na sálaši u Krošlákovcov ich čakali krásne strapce dozrievajúceho hrozna, horúci koláč domácej gazdinky a veľa spomienok na zašlé časy ako i konštatácia, že tieto krásne vinohrady a rodné polia už nemá kto obrábať. Cesta ich ďalej viedla do matičného domu, ktorý toho času opravujú a pri ktorom ich pán I. Pucovský, zástupca predsednu MS v Iloku, informoval o práci matice a ako majiteľ vinohradu aj o namáhavej práci vo vinohradoch a  o problémoch výrobcov.

V Iloku po chutnom obede sa členky previezli turistickým vláčikom na Principovec, kde sa nadchýnali krajinkami ilockého kraja, upravenými vinohradmi a užili si z čerstvého vánku...

V ilockom kostole, ktorý je v záverečných fázach rekunštrukcie, privítala ich pani farárka Sajáková, ktorá hovorila o svojom príchode do Iloku a o priebehu rekonštrukcie kostola a na záver prečítala niekoľko svojich básní, ktorými dojala všetkých prítomných.

V matičnom dome potom prebiehal spoločný program, počas ktorého sa prihovoril aj predseda matice v Iloku A. Knapček. V príjemnej atmosfére si spolkárky rozprávali zážitky a na záver sa dohodli, že spolupráca bude pokračovať prevažne v oblasti zachovania tradície a kultúry dolnozemských Slovákov. Projekt bol podporený Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku.

Viera Miškovicová, predsedníčka ASSŽ

V Starej Pazove dňa 21. októbra 2019 v Galérii Miry Brtkovej bola slávnostne otvorená piata výstava Korene, ktorá priniesla diela na malom formáte slovenských akademických umelcov v Srbsku. V mene Strediska pre kultúru Stará Pazova sa prihovoril Marjan Karavla, odborný spolupracovník pre výtvarné umenie a je to projekt, ktorého iniciátorom je staropazovský akademický maliar Ján Agarský. Jeho cieľom bolo zviditeľniť úspechy slovenských umelcov na malom formate.Korene 5 tvorila expozícia pozostávajúca z 22 práca ide o nasledujúcich autorov: Ján Agarský, Miško Bolf, Michal Ďurovka, Ľupka Ergová, Mária Gašková, Mária Galatová-Ćirovićová, Miroslav Havrilov, Marjan Karavla, Martina Karavlová-Hlodová, Jozef Klátik, Alena Klátiková, Laslo Kolár, Zdenka Mária Madacká, Michal Madacký, Andrea Merníková-Šimonová, Svetlana Miháľová, Vesna Opavská, Miroslav Pavlovič, Zvonimír Pudelka, Štefica Radovanová, Daniela Triašková a Emilia Valentíková. Autorom textu v katalógu výstavy Korene 5 je Sava Stepanov a toho roku odmenu dostala mladá umelkyňa Alena Klátiková. Výstava trvala do 3. novembra 2019 a potom sa presťahovala do Múzea Sriemu v Sriemskej Mitrovici. NRSNM k podujatiu prispela finančnou podporou v hodnote 31.000,00 dinárov.

Dňa 12. októbra 2019 v Parku Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci v organizácii Združenia petrovských výtvarných umelcov sa uskutočnil 2. Výtvarnícky tábor maliarov amatérov Vojvodiny. V rámci tohto podujatia uskutočnili i výstavu detských prác, ktoré vznikli počas podobného tábora v rámci Dní Petrovca a odprezentovali i knižočku pod názvom Krátky biografický slovník členov Združenia petrovských výtvarných umelcov v Báčskom Petrovci (2009 – 2019). Na výstave sa prihovoril Ján Makan, člen NRSNM a člen Výkonnej rady NRSNM poverený kultúrou. Národnostná rada podporila podujatie sumou v hodnote 70.000,00 dinárov.