Tel/Fax
+381 21 422 989

Výbor pre úradné používanie jazyka a písma

 Komisia pre spoluprácu s radami pre medzinaciopnálne vzťahy na prvej schôdze 21. decembra uzavrela, že treba v rámci svojich možností prevenčne pôsobiť na eventuálne medzinacionálne roztržky. Rady pre medzinacionálne vzťahy sú formované na základe Zákona o lokálnej samospráve   a cieľ im je ochrana a rozvoj nacionálnej rovnoprávnosti. Z doterajšej praxe vyplýva, že tieto rady pomerne sťažene fungujú ... Členovia komisie sa uzhodli v roku 2011 zorganizovať školenie, seminár pre všetkých  Slovákov, ktorí sú členmi jednotlivých rád vo svojej obci. Na tomto pracovnom stretnutí sa pokúsi ozrejmiť čo je to RMV, praktické fungovanie RMV, perspektíva RMV,  čo Národnostná rada očakáva od členov Slovákov... všetko s cieľom prevenčne pôsobiť a tým zamedziť konflikty.
 Komisia tiež navrhla zlepšiť komunikácia s RMV, dôraz dať  na obce/mesta kde žije malí percent slovenskej menšiny. Analyzovať problémy ak jestvujú a hľadať riešenie, ako ja navštíviť obce/mesta a zúčastniť sa  na zasadnutiach RMV v kritických prostrediach.

Na decembrovom zasadnutí Komisie pre spoluprácu s mládežou, prítomní členovia zaujali stanovisko, že problémy s ktorými zápasia mladí Slováci v Srbsku sú všeobecné problémy štátu z ktorých naj závažnejšie sú nedostatok pracovných príležitostí, alkohol a drogy a veľký nezáujem o vlastný osud. V prekonávaní takého stavu bude aj smerovať činnosť tejto komisie, predovšetkým v zlepšovaní podmienok pre prácu slovenských mládežníckych organizácií a v poskytovaní pomoci pri dosahovaní ich cieľov. Taktiež komisia sa pokúsi oživiť záujmu mládeže o kultúrne, spoločenské, historické a iné dianie a zapojiť mládež do medzinárodných projektov. S konkrétnych akcií, ktoré komisia navrhla, prioritu bude mať Stretnutie slovenskej mládeže, vypracovanie webovej stránky slovenskej mládeže v Srbsku a akcia Gramatika moja milá.

 Komisia pre rozvoj civilného a mimovládneho sektoru má za cieľ prispieť k rozvoju tejto zložke spoločnosti v slovenských prostrediach v Srbsku. Združenia najrozličnejšieho typu svojimi aktivitami môžu prispieť k afirmácii postavenia Slovákov v Srbsku, obohateniu kvality života - najmä v sociálnej oblasti a zintenzívneniu cezhraničnej a regionálnej spolupráce.
 Ako zdôraznil predseda komisie Vladislav Ivičiak, plánované aktivity na rok 2011 obsahujú výskum a vypracovanie databázy o slovenských mimovládnych organizáciach v slovenských prostrediach, ako aj mimo, ale ktorých zakladatelia sú Slováci, alebo slovenské organizácie, ale aj združenia a činnosti, ktoré sú relevantné pre slovenské národné spoločenstvo. V blízkej dobe komisia vytvorí sieť slovenského mimovládneho sektoru v Srbsku.
 Vzhľadom na to, že do konca apríla (22. 04.) 2011 všetky spolky svoje pôsobenie musia prispôsobiť novému Zákonu o združeniach, v tomto období komisia poskytne intenzívnu pomoc pri úprave starých štatútov a ich zlaďovania s novými požiadavkami. Taktiež komisia umožní záujemcom aj jednodňové tréningu z tejto oblasti, týkajúce sa nie iba úprava jestvujúcich združení, ale aj požiadavkách pri zakladaní nových. V tomto zmysle komisia sa bude snažiť aj finančne podporiť novozaložené združenia v zmysle začiatočných trov. 

Je to jedno z najdôležitejších rozhodnutí Komisie pre štandardy slovenčiny pri úradnom používaní jazyka a písma, schválených na schôdzi 3 decembra. Členovia komisie vyzdvihli dlhodobú problematiku transkripcie slovenských osobných mien do srbčiny a opačne, ktorá vie byť problematická zvlášť pri zápise do matrík, osobného preukazu, ale aj pri iných úradných dokladoch. Komisia sa v roku 2011  pokúsi určiť spôsob zapisovania do matrík a to tak, aby meno malo všade rovnakú podobu, aby sa slovenské priezviská vždy rovnako prepisovali do srbčiny (aj v latinke, aj v cyrilike) a naopak, napr. napísať podobu mena, priezviska po slovensky – po srbsky (latinka i cyrilika) a urobiť zoznam problematických priezvisk. Práca na túto tému sa zakončí v tlačenej príručke, ktorá sa rozošle všetkým matrikovým úradom, ktoré majú na svojom administratívnom území príslušníkov slovenského menšinového spoločenstva. Keď ide o iné akcie tejto komisie, predsedníčka prof. Anna Marićová navrhla formovať poradenskú službu pre úradné názvy miest, ulíc, námestí, smeroviek, turistických, hospodárskych a iných názvov v prostrediach kde jestvuje úradné používanie jazyka a písma. Tretí tematický okruh je dožadovanie sa prekladov zákonnej regulatívy, ktorá sa týka úradného používania jazyka a písma, zvlášť Zákona o matrikách a Zákona o osobnom preukaze.

Výbor pre úradné použivanie jazyka a písma predkladá záujemcom výsledky ankety uskutočnenej, v minulom roku. Otázky, ktoré anketa obsahovala sa týkajú troch oblastí:
1. Zhromaždenie obce:  počet výborníkov, počet Slovákov výborníkov, Slováci na funkciách a používanie slovenčiny na zasadnutia zhromaždenia obce.
2. Obecná správa: počet zamestnaných, počet zamestnaných  Slovákov, pracovné miesto, znalosť slovenčiny v akte o systematizácii pracovných miest, jestvovanie prekladateľskej služby.
3. Obecné inštitúcie: počet zamestnaných, počet zamestnaných Slovákov, pracovné miesto.
4. Všeobecné údaje týkajúce úradného používanie slovenského jazyka: tabule, výpisy z matrík, osobné preukazy po slovensky...
Pripomíname, že ide o údaje, ktoré na našu výzvu zaslala lokálna samospráva v prostrediach, v ktorých jestvuje úradné používanie slovenského jazyka a písma. Údaje sú spracované tak ako sme ich dostali, bez preverovania ich pravdivosti. 

Začiatkom mája Zhromaždenie Srbska schválilo novelizáciu Zákona o úradnom používaniu jazyka a písma.

 Podľa tejto novelizácie v Srbsku je v úradnom používaniu  srbský jazyk a cyrilské písmo a  v určitých  prípadoch aj latinské písmo.
 Latinka  sa môže používať vedľa cyrilského písma v názve firiem, orgánov, organizácií a iných subjektov. Časť ktorá sa používa ako odznak (logo) môže byť iba v latinke. Rovnaká situácia sa vzťahuje aj na názvy miest, ulíc a námestí, geografických celkov, smeroviek...
 Keď ide o úradné používanie menšinového jazyka v našom prípade slovenčiny, zákon potvrdzuje doterajšiu regulatívu (15% obyvateľov Slovákov na úrovni obce a 25% obyvateľov na úrovni osád - platí iba pre Vojvodinu). Tam kde jestvuje úradné používanie menšinového jazyka všetky tlačivá, najmä výpisy z matrík musia byt dvojjazyčné. Zo zákona nie je jasné čo sa deje s osobným menom. Zákon hovorí, že príslušníci národnostných menšín majú právo na slobodnú voľbu a použivanie osobného mena a mena svojich detí, ako aj zapisovanie týchto osobných mien vo všetkých verejných dokumentov podľa jazyku a pravopisu príslušníka mašiny. Otázka znie, či iba na území kde je slovenčina stanovená ako úradný jazyk, alebo aj tam kde nie je.

top