Tel/Fax
+381 21 422 989
Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny - september 2020
piatok, 11 september 2020 20:37

45. Babinkove stretnutia

45. Babinkove stretnutia

Začiatok septembra je pre Padinu už tradične známy podľa Babinkových stretnutí – literárneho podujatia, venovaného spomienke na nášho významného spisovateľa – básnika pre deti Michala Babinku. Tak by bolo i toho roka nebyť pandémie spôsobenej vírusom Covid-19. Organizátori podujatia – zamestnanci pobočky Obecnej knižnice Kovačica v Padine – prišli na skvelú ideu kreovať ho tentoraz v inej forme vzhľadom na aktuálne miery opatrenia spôsobené pandémiou. Takže 45. Babinkove stretnutia vďaka ústretovosti Rádio-televízie Kovačica nadobudli elektronickú podobu. Nahrané boli ako televízne vysielanie kolážového typu pod názvom Rovina. Toto podujatie a zároveň vysielanie z prostriedkov Výboru pre kultúru podporila i Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny.

Úvodné slová v tomto podujatí – vysielaní patrilo predsedníčke NRSNM Libuške Lakatošovej a riaditeľovi Obecnej knižnice v Kovačici Slobodanovi Stevanovskému. V pokračovaní sa zúčastnili i hostia – kultúrni dejatelia: Vladimír Valentík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra, Mária Kotvášová-Jonášová, spisovateľka, Eva Taubertová, Zlatko Šimák, Janko Kolárik, Ružena Kraticová, Ján Hološ, Elenka Haníková a Michal Kukučka. Okrem nich o prednes umeleckého slova – poézie Michala Babinku sa postarali Anička Strehovská, Anna Slivková a Tamara Kuľová – členky recitačnej odbočky padinskej knižnice a svoje literárne práce prezentovali Elenka Ďurišová, Andrea Lomenová-Sabová, Ružena Kraticová a Ján Valenta. Hudobnú časť spestrili Marijana Marčeková – hrou na klavíri, Tijana Nemogová – hrou na flaute, Vladimír Halaj – hrou na harmonike, interpreti Vlastimír Povolný a Ivan Bokor, skupina Uzemljenje a baletka Blanka Pavelová.

Námet, scenár a organizačnú zložku mala na starosti knihovníčka Zdenka Obšustová a realizačne sa pričinil i Vladimír Kuchárik spred RTV OK.

IMG 3909-min 1

Zverejnené vVýbor pre kultúru
Z príprav špeciálneho vydania festivalu Zlatý kľúč

Dňa 13. augusta 2020 v Selenči v miestnostiach Základnej školy Jána Kollára zasadala Organizačno-správna rada Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč. Na tomto zasadnutí boli prítomní zakladatelia festivalu ako i jeho dlhoroční organizátori, spoluorganizátori a patróni: predstavitelia NRSNM, Výboru pre kultúru NRSNM, Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, Miestneho spoločensta Selenča ako i Základnej školy Jána Kollára a jednotlivci, dlhoroční aktéri a aktivisti tohoto podujatia.

Na zasadnutí sa v prvom rade hovorilo o veľkom význame tohto festivalu, ktorý poznačil a ktorého poznačilo viacero generácií hudobných, literárnych a kultúrnych dejateľov. V roku 2020 sa toto vzácne podujatie dožíva 50. výročia od prvého verejneho festivalového koncertu, ktorý sa uskutočnil v roku 1970, v Selenči – kolíske tejto hudobnej súťaže.

S ohľadom na neblahé chvíle, ktoré nám poznačili každodennosť, ide o epidémiu covid 19, ani organizácia festivalu sa nemôže vyhnúť rôznym ťažkostiam, na ktoré doteraz za svojich 50 rokov jestvovania nenarážala. Realizácia už ustáleného vyprofilovaného festivalu bude musieť byť v tomto roku v značnej miere pozmenená. Stretanie sa, dohováranie, organizovanie sa počas prvej polovice roka, kedy malo prebiehať zverejňovanie súbehu pre autorov a priprávanie prvej fázy festivalu vystalo z objektívnych, už dobre známych dôvodov a tak sa aj tieto, teraz už jesenné prípravy festivalu nesú v inom smere.

Vďaka ideám, ktoré chvala Bohu aj v takýchto zložitých podmienkach organizovania sa nechýbajú, Organizačno-správna rada festiavalu sa jednohlasne uzhodla na zorganizovaní retrospektívneho ročníka festivalu. Tento by sa mal zrealizovať za prípravy a účinkovania veľkého počtu účastníkov, doterajších dejateľov, aktérov a organizátorov, ale na iný spôsob. Nie tak, ako to bolo doteraz ustálené. Navrhnuté bolo, aby sa retrospektívny ročník festivalu zorganizoval tak, ako si to situácia vyžaduje, teda bez verejného koncertu, bez obecenstva a za pomoci verejného servisu RTV, ktorý doteraz roky nahrával a má k dispozícii nedoceniteľný video ako i audio materiál. Popri tom by sa počítalo aj na archívne texty a fotografie, ktoré sú uskladnené v depozitári NVU Hlas ľudu ako i u jednotlivcov, ktorým tento festival prirástol k srdcu a ktorí by boli ochotní pomôcť a poskytnúť informácie k vytvoreniu zábavno-dokumentárneho vysielania venovaného 50. výročiu prvého ročníka festivalu. Po niekoľkých dňoch intenzívnej práce a príprav na zbieraní potrebných údajov, dňa 19. augusta 2020 uskutočnilo sa aj druhé zasadnutie OSR festivalu, tentokrát v priestoroch NRSNM v Novom Sade. Tam sa už jednalo o konkrétnejších otázkach ohľadom príprav na retrospektívu. Hlavný redaktor slovenskej redakcie RTV Milan Kulík, ktorý bol na zasadnutí prítomný, sa zhodol s účasťou nášho verejného servisu na uvedenom významnom projekte. 90-minútové vysielanie by malo byť realizované v nedeľu 18. októbra 2020, v ustálenom termíne rodinného magazínu Dotyky. Na toto vysielnie sa k písaniu scenára podujala Anamária Boldocká-Grbićová, profesorka slovenského jazyka, ktorá bola oslovená spred Organizačno-správnej rady festivalu.

Sám projekt sa črtá ako veľký a bohatý kaleidoskop spomienok na autorov, textárov, spevákov, upravovateľov, hudobníkov, organizátorov, snaživcov, dobrodincov, či obecenstvo a všetkých tých, ktorí žili pre tento festival a netrpezlivo čakali na každý jeho nasledujúci ročník.

Ďalšie obdobie sa bude niesť v intenzívnych organizačno-realizačných prípravách, ktoré by mali vyústiť verejným predvedením retrospektívy festivalu. Paralelne s prípravami retrospektívy sa intenzivne pracuje aj na priprávaní výstavy k 50. výročiu festivalu. Táto by sa v organizácii MOMS Selenča mala otvoriť na začiatku októbra. V rámci otvorenia výstavy sa plánuje aj prezentácia zdigitalizovaného hudobného materiálu lyrických skladieb, ktoré roky odznievali v rámci koncertu lyrických piesní Súťaže o slovenskú hudobnú tvorbu, neskoršie Zlatého kľúča. Na jej priprávaní sa podieľajú Juraj starší a Juraj mladší – Súdiovci.

Anamária Boldocká-Grbićová a Juraj Súdi

Zverejnené vVýbor pre kultúru

Na návrh Výboru pre vzdelávanie a v súlade s plánom a programom práce Výboru pre vzdelávanie NRSNM na rok 2020, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku vypisuje súbeh na udelenie stredoškolských štipendií/finančnej podpory žiakom stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským v Srbsku.

 

Podmienky na udelenie finančnej podpory:

1. musí byť žiakom II., III., alebo IV. ročníka,

2. musí byť príslušníkom slovenskej národnosti (vyjadruje saprihláške),

3. musí navštevovať trieduvyučovacím jazykom slovenským,

4. musí mať priemerný prospech najmenej 4,50,

5. štipendium získavajú žiaci podľa prospechu a aktivitymene školy, ktorými sa zveľaďuje a zachováva slovenská národnostná identita v organizácii alebo za podpory NRSNM,

6. ak dvaja kandidáti majú identický počet bodov, prednosť majú vyššie ročníky.

 

Na súbeh sa kandidáti prihlasujú len prihláškou zverejnenou na webovej stránke NRSNM a skenované vysvedčenia z minulých ročníkov zo strednej školy a diplomy z posledných 2 školských rokov, ktoré skenované odošlú na adresu Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

Podľa potreby s uchádzačmi bude vykonaný pohovor. Štipendium rozdelí Komisia na všetky školy s vyučovacím jazykom slovenským.

Rozhodnutia o udelení štipendií donáša Komisia. Rozhodnutia Komisie sú konečné.

Súbeh je otvorený od 14. 09. – 23. 09. 2020

Prihlášky je potrebné odoslať elektronicky najneskôr do 23. septembra 2020.

 

Dodatočné informácie na čísle: 021 422 989.

Projekt venovaný Slovenským národným slávnostiam

V dňoch od 7. do 9. augusta 2020 by všetky cesty viedli do Báčskeho Petrovca na Slovenské národné slávnosti – najväčšie kultúrne a národné podujatie slovenskej komunity v Srbsku. Petrovec by ako stred slovenského vojvodinského sveta do svojej náruče prijal tisíce návštevníkov nielen z domova a Európy, ale i zo zámoria. Žiaľ, v dôsledku vrcholenia ďalšej silnej vlny koronavírusu plány organizátorov a hostiteľov tohtoročných slávností boli celkom zmarené a preto sa, žiaľ, neuskutočnili. Teda klasický Otvárací program Slovenských národných slávností by sa – nebyť pandémie – uskutočnil v priamom prenose prostredníctvom Rádio-televízie Vojvodiny v piatkový večer dňa 7. augusta 2020. Avšak v tento istý deň a v tom istom termíne toho roku bol odvysielaný špeciálny program, ktorý sa pripravil vo výnimočných okolnostiach. Pod jeho realizáciu sa podpísali Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Slovenská redakcia Rádio-televízie Vojvodiny. Takže ho v termíne relácie Dobrý večer, Vojvodina, mohla predsa sledovať celá naša menšinová pospolitosť. Uvedeným programom bol pripomenutý význam tohto jediného oficiálneho sviatku Slovákov v Srbsku.

Svojráznou mozaikou tohtoročných významných jubileí, ako náplňou uvedeného televízneho programu slávností, diváci mali príležitosť nahliadnuť do všetkých troch vojvodinských regiónov – Báčky, Sriemu a Banátu, kde každý má svoj špecifický výrazový kolorit. Veď aj preto je právom a každoročne na Slovenských národných slávnostiach prezentovaná tá príslovečná slovenská dolnozemská jedinečnosť. Čiže slovenský duch stelesnený v pracovitosti, pokore, dobrodušnosti a pohostinnosti nášho ľudu. Autori programu sa snažili aj na takýto spôsob zaznamenať tep komunity vojvodinských Slovákov, ktorá dennodenne pracuje na tom, aby si zachovala to, čo zdedila po svojich predkoch a ktorá zároveň vštepuje lásku k slovenskej identite i svojim potomkom.

Po úvodných slovách redaktorky RTV Anny Stanivukovej nasledovali slávnostné prejavy venované tohtoročným Slovenským národným slávnostiam, ktorých duch predsa pretrvával víkendom neuskutočnených slávností. Najprv slovo mal Igor Mirović, predseda vlády Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a v pokračovaní i čelné osobnosti troch spoluorganizátorov slávností – Srđan Simić, predseda Obce Báčsky Petrovec, Ján Brtka, predseda Matice slovenskej v Srbsku a Libuška Lakatošová, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny.

Programové segmenty uvádzali moderátori Anna Berédiová zo Selenče a Ivica Grujić Litavský z Aradáča. Ich vstupy boli nahraté na rázovitých lokalitách v Báčskom Petrovci – v budove a na nádvorí Matice slovenskej v Srbsku, pred najstarším domom v Petrovci, v priestoroch etnologickej výstavy Spolku petrovských žien, pred sochou Mateja Čániho ako symbolu prvých prisťahovalcov na Dolnú zem, pred starou omaľovanou studňou v ulici generála Štefánika a na mostíku maliarky Zuzky Medveďovej. Uvedené lokality mali divákovi symbolicky dočariť ovzdušie Petrovca ako najväčšieho strediska vojvodinských Slovákov, ktorého slávnosťový ruch tentoraz vystal.

Úvodný príspevok bol venovaný spomienke na Slovenské národné slávnosti, na ich začiatky až k päťdesiatym rokom minulého storočia. Podľa akademika Jána Kmeťa už prvé národné slávnosti Slovákov ešte len vo vznikajúcom Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov 28. augusta 1919 rokovali o školských otázkach ako o prvoradých pre ďalší budúci život tunajšej Slovače. Kmeť uvádzal i to, že školskí ľudia – učitelia, profesori, žiaci a študenti, hlavné svoje ročné stretnutia mávali v kontinuite práve na Slávnostiach. Škola teda v minulosti okrem cirkvi bola hlavným zdrojom našej národnej zachovalosti. Už prvé generácie našich učiteľov – podľa akademika Kmeťa ,,zhárali“ svojou drobnou prácou s deťmi, mládežou a staršími v miestnych spolkoch, folklóre, divadle, športe, chóre, čitárni ako i v škole a mimo nej. Mnohí z nich sa ešte ako žiaci alebo skončení mladí učitelia v 50. rokoch minulého storočia zúčastňovali i vtedajších Slovenských národných slávností v Petrovci. A práve z týchto zaslúžilých učiteľov sa neskôr stali vedúce matičné piliere a pracovníci na roli národa dedičnej vo všetkých našich osadách. Okrem archívnych záberov zo slávností v minulosti, ktoré sa zachovali vďaka mravčej práci dnes už zosnulého redaktora Jána Struhára, na slávnosti z čias svojho detstva a mladosti si ako ich účastníčka zaspomínala pani učiteľka na dôchodku Ružena Červenská, pôvodom Petrovčanka.

Nasledoval príspevok venovaný 250-ročnej Starej Pazove, ktorú v súvislosti s jej dejinami možno nazvať i južnou hranicou slovenskej kultúry. Do tejto osady roku 1770 prišla prvá skupina Slovákov zo Selenče. O rok neskôr i veľká skupina z Malého Kereša z Maďarska a ďalší prisťahovalci prišli z viacerých miest Dolnej zeme ako i priamo zo stolíc na Slovensku. Sriem, ako časť vojenskej hranice, patril pod priamu ingerenciu panovníka Habsburskej monarchie. Osadníci sa hneď na začiatku zaujímali i o svoj duchovný život a podľa historických prameňov – prvý slovenský pazovský farár Samuel Špannagel roku 1770 konal prvé služby Božie pre verejnosť pod holým nebom... Dejiny Starej Pazovy sprítomnil historik Jaroslav Miklovic a zároveň ich doplnil o zaujímavosti z osídľovania Starej Pazovy spred 250 rokov.

Osobitným príspevkom vo vysielaní bola pripomenutá storočnica Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika v Novom Sade. Predchodcom dnešného spolku novosadských Slovákov bola Československá beseda Šafárik – prvý slovenský spolok v Novom Sade, ktorý roku 1920 založil advokát, redaktor a politik Ľudovít Mičátek. Podľa známeho spoločensko-kultúrneho dejateľa Miroslava Kriváka pôvodný spolok neskôr zažil niekoľko zmien, ale zakaždým mu zostalo meno Šafárik. A tak sa tu od samých začiatkov organizovali početné zábavy, prednášky, čítacie krúžky a iné formy zoskupovania nielen novosadských Slovákov, ktoré sa zachovali do dnešných dní. Súčasnosť Šafárika – jeho aktivity a význam pre novosadských Slovákov priblížila aktuálna predsedníčka Vierka Marčoková Cerovská.

V pokračovaní v moderátorskom bloku bolo pripomenuté ďalšie jubileum dolnozemských Slovákov – 30 rokov od obnovenia Matice slovenskej v Juhoslávii. Totiž dňa 5. augusta 1990 v Báčskom Petrovci sa uskutočnilo Obnovujúce zhromaždenie Matice slovenskej v Juhoslávii, ktorá ešte od svojho založenia dávala priekopnícke základy našej menšinovej kultúre. Pustila hlboké korene a jej činnosť cítiť vo všetkých slovenských vojvodinských prostrediach. Nasledoval segment vysielania, v ktorom bolo pripomenuté 100. výročie nepretržitého vychádzania ročenky Národný kalendár. Totiž v januári roku 1920 v Petrovci bolo založené prvé vydavateľstvo – Juhoslovanský nakladateľský spolok a začali vychádzať noviny Národná jednota ako predchodca Hlasu ľudu. Takže tento rok je i jubileom slovenského tlačeného slova v Srbsku. V priebehu uplynulých 100 rokov nikdy sme neboli bez organizovanej vydavateľskej inštitúcie na týchto priestoroch. Listujúc Národným kalendárom na bežný rok z pera jeho zostavovateľa Vladimíra Valentíka zisťujeme, že po vzniku kníhtlačiarne v Petrovci jedno z prvých periodických tlačív v roku 1920 bol Národný kalendár. Jeho zostavovateľom bol petrovský evanjelický kňaz Samuel Štarke, neskôr biskup Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. v Juhoslávii a predseda Matice slovenskej v Juhoslávii. Po ňom zostavovateľmi tejto významnej ročenky vojvodinských Slovákov, ktorá istý čas vychádzala i pod menom Ľudový kalendár, boli: Andrej Labáth, Andrej Sirácky, Michal Labáth, Ivan Majera, Samuel Miklovic, Ján Brtka, Anna Makanová, Ján Kopčok, Miroslav Demák, Ján Filip, Katarína Melegová, Tomáš Čelovský, Víťazoslav Hronec, Michal Ďuga, Vladimír Dorča a Vladimír Valentík. Dnes Národný kalendár vydáva Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci.

Ďalšou kultúrnou zastávkou vo vysielaní bola Kovačica. Dalo by sa povedať, že práve kultúra a insitné umenie je azda tou najsilnejšou črtou, podľa ktorej sú Kovačičania známi vo svetových rozmeroch. Po zrode tohto výtvarného fenoménu sa v trasovanej ceste pokračuje aj dnes a vynachádzajú sa tie najlepšie spôsoby, ktorými kovačická kultúra spolu s insitou úspešne skladá skúšky vlastnej životaschopnosti. O insite, ako o fenoméne tohto prostredia, sa vo vysielaní zmienil Ján Čech, známy zberateľ a kultúrny dejateľ tohto prostredia, svojho času úspešný riaditeľ kovačického Domu kultúry. Pán Čech zároveň oživil i svoje spomienky na významných kovačických insitných maliarov a zaspomínal si i na svoju účasť na Slovenských národných slávnostiach v Báčskom Petrovci.

Jubileom, ktorému sa vo vysielaní venovala pozornosť, bolo výročie príchodu Slovákov do Pivnice. Totiž dňa 1. júla ubehlo 230 rokov ako Slováci z troch starších slovenských osád z Fejerskej a z troch osád Vesprímskej stolice získali povolenie prisťahovať sa do Pivnice. Na základe zmluvy podpísanej s Uhorskou kráľovskou komorou dostali polovicu zo sľúbených šesťdesiat usadlostí s pôdou na obrábanie a s pozemkami na stavbu domov. Pivnica sa však po prvýkrát spomína ešte roku 1650 ako pustatina a majetok Jána Gomblota Zsolnaiho. Prví slovenskí prisťahovalci v Pivnici si už vtedy uvedomovali, že veľký význam na zachovanie vlastnej identity má škola a cirkev. Tak si hneď po príchode si okrem vlastných príbytkov vybudovali i modlitebnicu a školu pre učiteľa – levitu, ktorým bol Andrej Liptay. Tak už o sedem rokov po svojom príchode roku 1797 postavili i samostatnú školskú budovu a prvý kostol si postavili roku 1800. Z historických prameňov sa dozvedáme, že najvplyvnejším farárom v dejinách Pivnice a zároveň i dekanom Báčsko-Sriemskeho seniorátu bol Samuel Borovský. O zaujímavostiach z dejín Pivnice sa zmienila historička Gabriela Gubová Červená.

Osobitný priestor vo vysielaní bol venovaný i Festivalu slovenskej populárnej hudby – Zlatý kľúč so sídlom v Selenči. Dňa 18. októbra 2020 sa naplní 50 rokov od uskutočnenia jeho prvého koncertu. Dnes ide o celomenšinové podujatie, ktoré Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny vyhlásila za podujatie s osobitným významom. Cieľom festivalu je podnietiť vznik nových skladieb v žánri populárnej hudby a zároveň prispieť k popularizácii a modernizácii slovenskej piesne. Je to zároveň príležitosť, aby sa v našej verejnosti etablovali nielen naši skladatelia, ale aj interpreti a textári. Festival vo svojom vývoji zažil hodne zmien – od názvu po miesta konania, ale všetky tieto zmeny ho skvalitňovali nielen po organizačnej, ale i po hudobnej stránke. Ján Šimoni bol celý rad rokov predsedom Organizačného výboru festivalu a jeden z jeho zakladateľov. Svojimi reminiscenciami nás vrátil k začiatkom tohto nášho významného hudobného podujatia.

V osobitnom príspevku bol priestor venovaný divadelnému umeniu a to prostredníctvom jubilea – 70 rokov od úmrtia osobnosti Vladimíra Hurbana Vladimírova – učiteľa, farára a dramatika v Starej Pazove. K storočnici jeho narodenia vo Vojvodine mu začalo vychádzať súborné dielo. VHV zobrazoval život ako neustály boj prírodných, spoločenských a sociálnych protikladov. Známe a na našich ochotníckych javiskách sú často hrávané jeho hry, zvlášť expresionisticky ladená hra Zámka škripí. Úryvok z tohto diela predviedol Ivan Privizer, herec z Kysáča.

Vo vysielaní sa pozornosť venovala i 50. výročiu Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... Tento festival celomenšinového rázu zoskupuje najväčší počet účastníkov a návštevníkov – nielen u nás v Srbsku, ale i na svete, samozrejme, mimo našej materskej krajiny. Je tomu 50 rokov ako sa dňa 5. apríla roku 1970 na javisku Domu kultúry v Hložanoch po prvýkrát organizovala Prehliadka hudobno-tanečných súborov z ôsmich slovenských osád. Okrem hostiteľov Hložančanov na prvej prehliadke vystúpili i Petrovčania, Laliťania, Pivničania, Selenčania, Aradáčania, Staropazovčania a Šíďania. Aj keď festival viackrát menil svoj názov, najpodstatnejšie zo všetkého je predsa to, že až dodnes zotrval. Svoje miesto v duchovnom živote našej menšiny zaujal natrvalo a plní si svoje poslanie v zachovávaní starých zvykov, obyčají, tancov i piesní ako i ľudového kroja. I tento festival je v značnej miere výsledkom mravčej práce veľkého počtu Hložančanov – ochotníkov, snaživcov v rámci Kultúrno-osvetového spolku Jednota, ale i mimo neho. Na minulosť festivalu si vo vysielaní zaspomínal Michal Hataľa, dlhoročný organizátor tohto festivalu.

            V hudobných zložkách vysielania vystúpili Komorný zbor Zvony, Orchestrík pri Základnej škole Jána Kollára v Selenči, sólisti Boris Babík a Katarína Kalmárová, Ženská spevácka skupina pri Ženskom spolku Kovačica, ktorý toho roku zaznamenáva sté výročie pôsobenia, použité boli archívne zábery z festivalov Tancuj, tancuj a Zlatý kľúč a vystúpili i účastníci FS KOS Jednota z Hložian. Celkom na záver KZ Zvony a Orchestrík Základnej školy Jána Kollára zo Selenče zaspievali hymnu Slovenských národných slávností Po nábreží koník beží. Vysielanie, čiže projekt, v ktorom sa zúčastnilo takmer 90 účastníkov, podporili Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

IMG 3321-min

 

 

Zverejnené vVýbor pre kultúru
Podpisovanie zmlúv zo súbehu Výboru pre úradné používanie jazyka a písma

Dňa 04. avgusta 2020 v miestnostiach Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Novom  Sade sa uskutočnilo slávnostné podpisovanie zmlúv o pracovno-technickej spolupráci, na základe ktorých Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) aj v tomto roku poskytne finančnú podporu v hodnote 1.481.000,00 určenú na spolufinancovania investícií v našich lokálnych prostrediach.

Takouto viacročnou praxou NRSNM prispieva k postupnému skvalitňovaniu podmienok pre činnosť našich kultúrnych a umeleckých spolkov.

Prostriedky získali MOMS Padina, slovenský evanjelický cirkevný zbor v Kulpíne, Kultúrno-osvetovým spolkom Jednota z Hložian, PS Bažant Kysáč, MOMS Jánošík a MOMS B.Petrovec

Zmluvu o podpore podpísal aj predseda Kultúrno-osvetového spolku Jednota z Hložian. Peňažnú sumu 531.000 din. usmernia na rekonštrukciju, dostavbu, výmenu okien a ličenie stien miestností hložianskeho spolku.

pondelok, 07 september 2020 10:03

LITERÁRNU SÚŤAŽ ZORNIČKY

Výbor pre kultúru NRSNM

Slovenské vydavateľské centrum

a redakcia časopisu Zornička

 

vypisujú

LITERÁRNU SÚŤAŽ ZORNIČKY

na poviedku a báseň pre deti

 

Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané heslom. Rozlúštenie hesla treba doložiť v dodatočnej obálke spolu s rukopisom.

Literárne práce bude hodnotiť odborná komisia, ktorá udelí tri ceny za poéziu a tri ceny za prózu.

Súťaž je otvorená do 30. novembra 2020.

Práce treba zaslať na adresu: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21 000 Nový Sad, s poznámkou Literárna súťaž Zorničky.

Zverejnené vVýzvy
pondelok, 07 september 2020 10:01

S Ú B E H : Čo dokáže pekné slovo

Literárna súťaž žiakov základných a stredných škôl

Čo dokáže pekné slovo

 

Výbor pre kultúru NRSNM

a

Slovenské vydavateľské centrum

 

vypisujú

 

 

S Ú B E H

na žiacke literárne práce (próza a poézia)

 

Téma je voľná.

 

Práce treba zasielať v troch exemplároch podpísané menom a priezviskom a uvedeným kontaktom. Literárne práce bude hodnotiť odborná komisia, ktorá udelí tri ceny v dvoch kategóriách – žiakov základných škôl od 5. do 8. ročníka a žiakov stredných škôl a gymnázií.

Súbeh je otvorený do 30. novembra 2020.

Práce treba zaslať na adresu: NRSNM, Bulvár Mihajla Pupina 1/4, 21000 Nový Sad, s poznámkou Na súbeh žiackych prác.

Zverejnené vVýzvy
Schôdza Výboru pre informovanie Koordinácie národnostných rád národnostných menšín

Na iniciatívu niekoľkých národnostných rád, a v súvislosti s aktuálnou situáciou vo VMS RTV Vojvodina, v Novom Sade sa 2. septembra v roku 2020 v priestoroch Rusínskeho kultúrneho centra uskutočnila schôdza Výboru pre informovanie Koordinácie národnostných rád národnostných menšín s jednym bodom rokovacieho programu: Zmenšenie získaných práv týkajucich sa fungovania redakcií, ktoré svoj program vysielajú v jazykoch národnostných menšín v rámci RTV Vojvodina. Schôdzi predsedal Stefan Stojkov, predseda Koordinácie a predseda Národnostnej rady bulharskej národnostnej menšiny. Účinkovali predstavitelia šesťnástich národnostných rád. Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny predstavovali predsedníčka Libuška Lakatošová, predsedníčka Výboru pre informovanie NRSNM Anna Horvátová a koordinátorka Výboru pre informovanie NRSNM Lidija Damijanová. Schôdze sa zúčastnili aj predstavitelia RTV Vojvodina – hlavný a zodpovedný redaktor druhého programu Televízie Mirko Kanjuh, hlavný a zodpovedný redaktor tretieho programu Rádia Vojin Popović a pomocníčka hl. a zodp. redaktora tretieho programu Rádia Zlatica Njaradi.

Po dôkladnej analýze chvíľkového stavu v RTV Vojvodina keď došlo k nútenému zmenšeniu počtu zamestnaných – angažovaných prostredníctvom agentúry pre zamestnávanie, a o čom hovoril Mirko Kanjuh, prítomní sa uzhodli na tom, že sa vedenie RTV snaží situáciu zjemniť. Ide však o to, že na dlšiu dobu hrozí nebezpečenstvo zníženia kvality a rozsahu programu. Okrem toho, sú obavy, že dôjde k nenávratnému odlivu novinárskeho kadra, ktorý je aj ináč v radoch národnostných menšín deficitný.

Po diskusii, prítomní sa uzhodli na tom, aby sa súrne požiadalo o prijatie delegácie Výboru pre informovanie Koordinácie u premiérky Ani Brnabićovej, ktorá je zároveň aj predsedníčkou Republikovej rady pre národnostné menšiny, kvôli riešeniu dvoch pálčivých otázok:

1.vrátenie odňatých finančných prostriedkov vo výške 201 miliónov dinárov Radio-televízii Vojvodinačím kratšej lehote

2.stanovenie spôsobu, akým Komisia pre dávanie súhlasu na zamestnávanie Vlády Republiky Srbsko budebudúcnosti automaticky dávať súhlas na obsadenie pracovných miest uvoľnených následkom prirodzeného odlivu v RTV Vojvodina.

2_koordinacia_02092020.jpg

sobota, 05 september 2020 19:40

Novinky zo vzdelávania

Odštartovala nová web stránka

28. augusta odštartovala nová web stránka vzdelavanie.nrsnm.com s nakrútenými hodinami, didaktickými materiálmi, učebnými osnovami a dopismi z ministerstva, ktorá má prispieť diaľkovému učeniu pre žiakov základných a stredných škôl. Stránka sa bude dopĺňať denne. Obsahuje 93 nových nakrútených hodín pre základné a stredné školy s vyučovacím jazykom slovenským a všetky hodiny z jarného obdobia minulého školského roka.

               Do Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí bola zaslaná žiadosť o mimoriadnu dotáciu na finančnú podporu dištančného vzdelávania na slovenských školách v Srbsku.

 

Na 41 zasadnutí Národnej osvetovej rady, ktorá sa uskutočnila elektronicky 27. augusta t.r. bola daná kladná mienka na programy vyučovania a učenia pre stredné odborné školy a 3. ročník, gymnázií zo slovenského jazyka.

K stratégii o vzdelávaní

Ministerstvo osvety, vedy a technologického rozvoja usporiadalo 2. septembra on-line konferenciu. Témou konferencie bol návrh Stratégie v oblasti vzdelávanie na obdobie 2020-2027. V mene NRSNM o  prioritách menšinového vzdelávania hovorila v mene národnostných menšín členka Národnej osvetovej rady Svetlana Zolňanová, ktorá prezentovala spoločný návrh Koordináciu národnostných rád národnostných menšín na doplnenie strategického dokumentu z oblasti vzdelávania.

Predstavitelia Slovenskej redakcie RNS navštívili NRSNM

V pondelok 31. augusta 2020 sa v miestnostiach Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny uskutočnilo stretnutie štvorčlennej delegácie Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad s predsedníčkou NRSNM Libuškou Lakatošovou a predsedníčkou Výboru pre informovanie NRSNM Anou Horvátovou. Delegácia v zložení Martin Prebudila – zodpovedný redaktor, Katarína Pucovská – pomocníčka zodpovedného redaktora, a novinári – autori vysielania, Rastislav Zorňan a Marína Melichová, podala informáciu o aktuálnej neprajnejsituácii, v ktorej sa ocitla tak Slovenská redakcia Rádia Nový Sad, ako aj Rádio- televízia Vojvodiny všeobecne. Ide o príkaz vedenia Verejného mediálnehoservisu Rádio-televízie Vojvodiny súrne znížiť počet zamestnaných. Ide totiž o to, aby sa všetkým spolupracovníkom, angažovaným prostredníctvom agentúry pre zamestnávanie, od 1. septembra 2020 dala výpoveď. V prípade slovenskej redakcie to by vynieslo takmer tretinu z celkového počtu zamestnaných, päť zamestnancov, čo by mohlo vážne ohroziť kvalitu a kvantitu programu, ale táto ustanovizeň súrne našla dočasné riešenie pre troch zamestnancov, a tak v tejto chvíli treba riešiť státus iba dvoch spolupracovníkov.

Predstavitelia zamestnancov slovenskej redakcie veria, že sa situácia o niekoľko mesiacov stabilizuje a že je ona iba následkom aprílovej rebalancie republikového rozpočtu, keď Rádio-televízii Vojvodiny boli zmenšené príjmy. Veria totiž, že sa novou rebalanciou republikového rozpočtu do konca roka prostriedky, ktoré boli plánované na začiatku roka, tejto ustanovizni predsa vrátia. Keď ide o výrobu programu a v súvislosti s tým i o počet zamestnancov, všetci prítomní na zasadnutí sa uzhodli, že v tomto kritickom období treba vynaložiť veľké úsilie, aby sa doterajšia situácia aspoň zachránila. Dohodnuté je, že národnostná rada v rámci svojich možností finančne podporí redakciu, čiže priamo novinárov, ktorých angažovanie sa zaniklo 1. septembra. Zároveň tým umožní, aby výroba programu aj naďalej nehatene prebiehala.

Strana 1 z 2
top